It-Tielet Reich: Bażi 211 fl-Antartika (Episodju 3): Miti u Fatti

03. 01. 2017
Il-6 konferenza internazzjonali tal-eżopolitika, l-istorja u l-ispiritwalità

S históriou Antarktídy je spojených nemálo legiend a mýtov, ktorých väčšina sa spája práve s dobou nemeckej Tretej ríše. Tí, ktorí sa zaujímajú o alternatívne verzie historických udalostí, môžu bez námahy nájsť na internete množstvo materiálu, týkajúceho sa podivného záujmu pohlavárov nacistického Nemecka o tento tichý ľadový kontinent. Niektoré vierzie sú celkom exotické a na prvý pohľad bez zdravého rozumu, hoci obsahujú odkazy na dokumenty tajných služieb a spomienky účastníkov udalostí (veteránov nemeckého námorníctva a letectva) v dosť pokročilom veku. A predsa si zasluhujú určitú pozornosť – byť ako príklad vojenskej mytológie 20. storočia.

„Führer vyplával na Antarktídu“
Na internete je možná nájsť odkazy na istý tajný dokument plukovníkа V.H. Heimlicha, bývalého šéfa americkej rozviedky v Berlíne, ktorý veril, že „dôkazy teórie о samovražde führera neexistujú“. Odtiaľto pochádza záver fanúšikov historických senzácií, že sa najvyššiemu vodcovi podarilo uniknúť zaslúženému trestu. V tomto presvedčení ich podporuje publikácia chilského žurnálu „Zig-Zag“ zo 16. januára 1948. Vyplýva z neho, že 30. apríla 1945 kapitán Luftwaffe Peter Baumgart odštartoval svoje lietadlo z Nemecka do Nórska s Hitlerom na palube. V jednom z fjordov tejto severnej krajiny údajne vodca v doprovode niekoľkých osôb nastúpil na jednu z ponoriek a zamieril do Antarktídy. Niektorí obyvatelia Veľkonočného ostrova si zároveň pamätali na podivné nočné návštevy hrdzou pokrytých ponoriek v jeseni 1945.

Šírili  sa reči o nacistami vybudovanej nejakej „Základne-211“, ba dokonca celého mesta v podzemí pod názvom „Nový Berlín“ s populáciou takmer dva milióny ľudí. Ľudia, žijúci v tomto podzemnom svete, sa mali zaujímť predovšetkým o genetické inžinierstvo a vesmírne lety. Novinári hľadajúci potvrdenie tejto hypotézy sa odvolávajú na nespočetné pozorovania UFO v oblasti Južného pólu. V roku 1976  našli japonskí bádatelia pomocou najnovšieho rádiolokátora údajne devätnásť objektov, ktoré si to z kozmu zamierili rovno k Antarktíde a na území ľadového kontinentu nečakane zmizli z obrazovky lokátora.

„S istotou hľadím do budúcnosti. ­Nástroj odplaty, ktorým disponujem, zmení situáciu k úžitku Tretej ríše.“
Adolf Hitler, 24. februára 1945

Všetky publikácie na túto tému vyzerajú ako mýtus. A predsa je známe, že sa ešte v predvojnovom období nacisti, posadnutí hľadaním stôp starovekých civilizácií, zaujímali o Antarktídu a v rokoch 1938-1939 zrealizovali dve expedície na tento kontinent. Na lodiach sem dopravili lietadlá Luftwaffe, detailne vyfotografovali obrovské územie a zhodili niekoľko tisíc kovových vlajočiek so svastikou. Celá preskúmaná oblasť dostala názov Nové Švábsko a bola vyhlásená za súčasť budúcej Tretej ríše.

Po expedícii kapitán Ritscher podal správu polnému maršálovi Göringovi: „Naše lietadlá zhodili každých 25 kilometrov vlajky. Pokryli sme zónu približne 8.600 tisíc štvorcových metrov. Z nich bolo 350 tisíc štvorcových metrov zdokumentovaných.“  Tiež vieme, že v roku 1943 admirál Karl Dönitz utrúsil záhadnú poznámku: „Nemecká námorná flotila je hrdá na to, že vytvorila pre führera na druhom konci sveta nedobytnú pevnosť.“

Swabia Ġdida
Máme niekoľko nepriamych dôkazov v prospech hypotézy, že medzi rokmi 1938 – 1943 nacisti vybudovali v Antarktíde, na území Zeme kráľovnej Maud, niekoľko tajných sídiel. Na prepravu nákladu sa používali predovšetkým ponorky zo série „Konvoja führera“ (pozostával z 35 ponoriek). Historici tvrdia, že na konci vojny v prístave Kiel z týchto ponoriek odstránili torpéda a naložili kontajnery s rôznym nákladom. Tiež naložili cestujúcich, ktorých tváre boli ukryté pod zdravotníckymi obväzmi.

Nemeckí odborníci predpokladali, že v súlade s teóriou „dutej Zeme“ sa práve na Antarktíde nachádzajú obrovské podzemné dutiny – oázy s teplým vzduchom. Nemeckí potápači, pokiaľ možno veriť tvrdeniu niektorých západných bádateľov, údajne vedeli nájsť také podzemné jaskyne, ktoré nazývali „rajom“. Tam sa začali od roku 1940 budovať podľa osobného pokynu Hitlera dve podzemné základne. Od roku 1942 začali do Novej Švábie prevážať budúcich obyvateľov. V prvom rade šlo o vedcov a odborníkov na „Ahnenerbe“ – komplexné vedecké centrum SS a tiež „plnohodnotných árijcov“ spomedzi  členov nacistickej strany a štátu. Pri budovaní využívali vojenských zajatcov, ktorých periodicky likvidovali a dopĺňali novou, „sviežou“ pracovnou silou.

Min qed jaħbi fuq l-Antartiku?

Ara Riżultati

Tagħbija ... Tagħbija ...

It-Tielet Reich: Bażi 211

Partijiet oħra mis-serje